Bangladéš, rýchlo sa rozvíjajúca juhoázijská krajina, má štruktúrovaný a dynamický colný režim určený na reguláciu dovozu, ochranu miestnych priemyselných odvetví a generovanie významných vládnych príjmov. Dovoznú politiku krajiny riadi Národná daňová rada (NBR), ktorá dohliada na uplatňovanie colných sadzieb na základe kategórií produktov a pôvodu tovaru. Ako rozvíjajúca sa ekonomika sa Bangladéš vo veľkej miere spolieha na dovážané suroviny, investičný tovar a spotrebný tovar, aby si udržal svoj hospodársky rast, a zároveň ukladá ochranné clá určitým odvetviam na podporu domácej produkcie.
Colné sadzby podľa kategórie produktov v Bangladéši
1. Poľnohospodárske produkty
Poľnohospodárstvo zostáva pre Bangladéš životne dôležitým odvetvím a zamestnáva veľkú časť obyvateľstva. Vláda zaviedla vyvážený colný režim pre dovoz poľnohospodárskych výrobkov, ktorý kombinuje nízke clá na základné položky a vyššie sadzby na produkty, ktoré sa dajú vyrobiť doma, s cieľom chrániť miestnych poľnohospodárov.
1.1 Základné poľnohospodárske produkty
- Obilniny a zrná: Bangladéš dováža značnú časť svojej pšenice, kukurice a ryže. Colné sadzby pre tieto základné potraviny sa líšia v závislosti od úrovne miestnej produkcie a potrieb trhu.
- Pšenica a kukurica: Zvyčajne podliehajú dovoznému clu vo výške 5 % až 10 %.
- Ryža: V závislosti od druhu a sezóny sa dovozné clá pohybujú od 5 % do 25 %, pričom v čase miestneho nedostatku sa uplatňujú nižšie clá.
- Ovocie a zelenina: Čerstvé produkty sa často dovážajú, aby sa uspokojil domáci dopyt. Colná štruktúra podporuje miestnu produkciu určitého ovocia a zeleniny.
- Jablká a hrozno: clo 20 % až 25 %.
- Cibuľa a cesnak: Podliehajú clu vo výške 15 % až 20 %.
1.2 Hospodárske zvieratá a mliečne výrobky
- Mäso a hydina: Bangladéš dováža časť svojho mäsa, najmä hovädzie, kuracie a baranie mäso. Na ochranu miestnych farmárov vláda uplatňuje clá na dovážané mäso vo výške 20 % až 30 %.
- Ryby a morské plody: Dovážané ryby a morské plody čelia clám vo výške 10 % až 15 %, pričom na spracované morské plody sú sadzby vyššie na podporu domáceho rybárskeho priemyslu.
- Mliečne výrobky: Mliečne výrobky, ako je sušené mlieko, syr a maslo, podliehajú clám vo výške 20 % až 30 %, pričom na základné sušené mlieko sa uplatňujú nižšie sadzby.
1.3 Osobitné dovozné clá
Bangladéš má uzatvorené preferenčné obchodné dohody, ako napríklad Juhoázijskú zónu voľného obchodu (SAFTA), ktorá umožňuje dovoz určitých poľnohospodárskych produktov z členských krajín so zníženými alebo nulovými clami. Okrem toho status najmenej rozvinutej krajiny (LDC) v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) poskytuje Bangladéšu preferenčné zaobchádzanie vrátane nižších ciel na vývoz a dovoz s určitými krajinami.
2. Priemyselný tovar
Priemyselný tovar je pre rastúcu ekonomiku Bangladéša kľúčový, najmä v odvetviach, ako je stavebníctvo, výroba a textil. Clá na priemyselné výrobky sa líšia v závislosti od toho, či ide o hotové výrobky alebo suroviny používané v domácej výrobe.
2.1 Stroje a zariadenia
- Priemyselné stroje: Na podporu rastu miestnych priemyselných odvetví Bangladéš uvaluje nízke clá (1 % až 5 %) na stroje používané vo výrobe, stavebníctve a textilnom priemysle.
- Textilné stroje: clo vo výške 1 % až 3 % na podporu prosperujúceho textilného sektora v krajine.
- Stavebné stroje: clo vo výške 5 % až 10 % s nižšími sadzbami pre zariadenia potrebné na rozvoj infraštruktúry.
- Elektrické zariadenia: Elektrické stroje a zariadenia, ako sú generátory, transformátory a priemyselná elektronika, podliehajú clám vo výške 5 % až 15 %.
2.2 Motorové vozidlá a doprava
Bangladéš dováža širokú škálu motorových vozidiel, od osobných automobilov až po úžitkové nákladné vozidlá. Clá na vozidlá sú relatívne vysoké, aby chránili miestny priemysel montáže vozidiel a znížili vplyv vysokých emisií na životné prostredie.
- Osobné vozidlá: Dovozné clá na osobné automobily sa líšia v závislosti od objemu a typu motora.
- Malé vozidlá (do 1 500 cm³): Clá sa pohybujú od 60 % do 120 %.
- Luxusné autá a vozidlá s veľkým motorom: Môžu čeliť clám až do výšky 300 % vrátane doplnkových a regulačných ciel.
- Úžitkové vozidlá: Nákladné vozidlá a autobusy majú vo všeobecnosti clá vo výške 25 % až 50 % v závislosti od účelu a veľkosti vozidla.
- Súčiastky a komponenty vozidiel: Autodiely, ako sú motory, pneumatiky a batérie, podliehajú clám vo výške 10 % až 25 %, pričom preferenčné sadzby sa vzťahujú na súčiastky používané v miestnom montážnom priemysle.
2.3 Špeciálne dovozné clá pre určité krajiny
Bangladéš má obchodné dohody s rôznymi krajinami, ktoré znižujú clá na určitý priemyselný tovar. Napríklad v rámci dohody SAFTA sa na priemyselné stroje dovážané z členských štátov, ako sú India a Nepál, môžu vzťahovať nižšie clá. Okrem toho záväzky Bangladéša voči WTO umožňujú znížené clá na priemyselný tovar z členských krajín.
3. Textil a odevy
Bangladéš je jedným z najväčších svetových vývozcov textilu a odevov. V dôsledku toho vláda udržiava relatívne nízke clá na suroviny a vyššie clá na dovážané hotové odevy s cieľom chrániť svoj domáci priemysel.
3.1 Suroviny
- Bavlna a priadza: Bangladéš dováža veľkú časť svojej bavlnenej a syntetickej priadze s nízkymi clami (1 % až 5 %), aby sa zabezpečila konkurencieschopnosť domáceho textilného priemyslu.
- Dovoz bavlny: Zvyčajne sa naň vzťahuje 5 % clo.
- Syntetické vlákna a priadze: Podliehajú clám vo výške 1 % až 3 %.
3.2 Hotové odevy a oblečenie
- Odevy a oblečenie: Hotové odevy dovážané do Bangladéša čelia vyšším clám, zvyčajne v rozmedzí od 25 % do 50 %, aby sa chránil miestny sektor výroby odevov.
- Bežné a športové oblečenie: Vo všeobecnosti sa zdaňuje sadzbou 30 % až 40 %.
- Luxusné oblečenie: Na prémiové značky sa môžu vzťahovať vyššie clá vo výške 50 % alebo viac.
3.3 Osobitné dovozné clá
Dovoz textilu a odevov z členských krajín SAFTA, ako sú India, Pakistan a Srí Lanka, môže v rámci regionálnych obchodných dohôd využívať znížené clá alebo bezcolné kvóty. Bangladéš má navyše preferenčný prístup na európske trhy v rámci všeobecného systému preferencií (GSP) EÚ, čo umožňuje bangladéšskemu textilu vstupovať na trhy EÚ s nulovými clami.
4. Spotrebný tovar
Bangladéš dováža širokú škálu spotrebného tovaru vrátane elektroniky, domácich potrieb a potravín. Colná štruktúra pre tento tovar odráža snahu vlády vyvážiť prístup spotrebiteľov k cenovo dostupným produktom s potrebou chrániť miestny priemysel.
4.1 Elektronika a domáce spotrebiče
- Domáce spotrebiče: Veľké domáce spotrebiče, ako sú chladničky, práčky a klimatizácie, zvyčajne podliehajú dovozným clám vo výške 25 % až 40 %.
- Chladničky: Vo všeobecnosti zdaňované sadzbou 30 %.
- Klimatizácie: Zvyčajne čelia clám vo výške 35 % až 40 %.
- Spotrebná elektronika: Elektronika ako televízory, smartfóny a notebooky vo všeobecnosti čelí clám vo výške 20 % až 35 %.
- Televízory: Dovážané s 25 % clom.
- Smartfóny a notebooky: Podliehajú clám vo výške 15 % až 20 %.
4.2 Nábytok a zariadenie
- Nábytok: Dovážaný nábytok vrátane bytového a kancelárskeho nábytku podlieha clám v rozmedzí od 30 % do 40 %.
- Bytové zariadenie: Položky ako koberce, záclony a výrobky pre bytové dekorácie sú zvyčajne zdaňované sadzbou 20 % až 30 %.
4.3 Osobitné dovozné clá
Spotrebný tovar z krajín SAFTA môže mať prospech zo znížených ciel, zatiaľ čo výrobky z krajín s dohodami o voľnom obchode alebo preferenčným prístupom podľa pravidiel WTO môžu mať tiež nižšie clá. Napríklad India a Srí Lanka majú prospech z nižších ciel na určité spotrebné výrobky vyvážané do Bangladéša.
5. Energia a ropné produkty
Bangladéš dováža značnú časť svojich energetických potrieb, najmä ropu a plyn. Vláda uplatňuje na tento dovoz clá a dane, aby zabezpečila stabilné dodávky a zároveň generovala príjmy.
5.1 Ropné produkty
- Surová ropa: Dovozné clá na ropu sú relatívne nízke, zvyčajne 5 % až 10 %, aby sa zachovala jej cenová dostupnosť.
- Rafinované ropné produkty: Clá na rafinované ropné produkty, ako je benzín, nafta a letecké palivo, sa zvyčajne pohybujú od 10 % do 25 %, pričom vyššie sadzby sú pre luxusné palivá.
5.2 Zariadenia na obnoviteľnú energiu
- Solárne panely a veterné turbíny: Na podporu obnoviteľnej energie uplatňuje Bangladéš nízke alebo nulové clá na zariadenia z obnoviteľných zdrojov energie vrátane solárnych panelov a veterných turbín v súlade so svojimi cieľmi v oblasti zelenej energie.
6. Liečivá a zdravotnícke vybavenie
Farmaceutický sektor v Bangladéši je rýchlo rastúcim odvetvím a vláda uplatňuje ochranné clá na určité dovážané lieky a zdravotnícke vybavenie s cieľom podporiť domácu výrobu a zároveň zabezpečiť prístup k základným zdravotníckym produktom.
6.1 Liečivá
- Lieky: Základné lieky vo všeobecnosti podliehajú nulovým alebo nízkym clám (5 % až 10 %), aby sa zabezpečila ich dostupnosť. Na neesenciálne alebo luxusné lieky sa môžu vzťahovať vyššie clá.
6.2 Zdravotnícke pomôcky
- Zdravotnícke vybavenie: Zdravotnícke pomôcky, ako sú diagnostické nástroje, chirurgické nástroje a nemocničné lôžka, zvyčajne čelia clám vo výške 5 % až 15 %.
7. Osobitné dovozné clá a oslobodenia
Bangladéš zavádza rôzne špeciálne dovozné clá a oslobodenia na ochranu miestnych priemyselných odvetví a zároveň podporuje obchod s konkrétnymi krajinami.
7.1 Osobitné povinnosti pre krajiny, ktoré nie sú členmi SAFTA
Dovoz z krajín, ktoré nie sú členmi SAFTA, ako sú Čína, Spojené štáty a Japonsko, podlieha štandardným colným sadzbám stanoveným Národným úradom pre obchodovanie (NBR). Napríklad výrobky z Číny čelia bežným clám, hoci účasť Bangladéša na čínskej iniciatíve „Jeden pás, jedna cesta“ (BRI) môže nakoniec viesť k zníženiu ciel na určité výrobky.
7.2 Bilaterálne a multilaterálne dohody
Bangladéš využíva niekoľko preferenčných obchodných dohôd, ktoré znižujú clá na tovar z konkrétnych krajín alebo regiónov, vrátane:
- Juhoázijská zóna voľného obchodu (SAFTA): Znížené clá na tovar obchodovaný medzi členskými štátmi SAARC vrátane Indie, Pakistanu, Srí Lanky a ďalších.
- Všeobecný systém preferencií (VSP) EÚ: Umožňuje nulové clá na mnoho tovarov vyvážaných z Bangladéša do krajín EÚ.
- Bilaterálne dohody: Bangladéš podpísal bilaterálne obchodné dohody s krajinami ako India, ktoré umožňujú bezcolné alebo znížené colné sadzby na určitý tovar.
Fakty o krajine
- Oficiálny názov: Bangladéšska ľudová republika
- Hlavné mesto: Dháka
- Najväčšie mestá:
- Dháka (hlavné a najväčšie mesto)
- Čitágáon
- Khulna
- Príjem na obyvateľa: približne 2 554 USD (odhad z roku 2023)
- Počet obyvateľov: približne 171 miliónov (odhad z roku 2023)
- Úradný jazyk: bengálčina (bengálčina)
- Mena: Bangladéšská Taka (BDT)
- Poloha: Južná Ázia, ohraničená Indiou na západe, severe a východe, Mjanmarskom na juhovýchode a Bengálskym zálivom na juhu.
Geografia Bangladéša
Bangladéš sa nachádza v severovýchodnej časti južnej Ázie a rozkladá sa na ploche približne 148 460 kilometrov štvorcových. Krajina sa vyznačuje bujnou zeleňou, rozsiahlymi riečnymi systémami a pobrežnými pláňami, vďaka čomu je jedným z najúrodnejších regiónov sveta.
- Rieky: Bangladéšom preteká viac ako 700 riek, pričom najväčšie rieky sú Ganga (Padma), Brahmaputra (Jamuna) a Meghna.
- Terén: Krajina je prevažne rovinatá s nízko položenými záplavovými oblasťami a deltami tvorenými riekami. V oblasti Čitágáonských vrchov na juhovýchode sa nachádzajú aj kopcovité oblasti.
- Podnebie: Bangladéš má tropické monzúnové podnebie s horúcimi, vlhkými letami a silnými monzúnovými dažďami.
Ekonomika Bangladéša
Bangladéš zažil v posledných dvoch desaťročiach rýchly hospodársky rast a prešiel z ekonomiky založenej na poľnohospodárstve na ekonomiku poháňanú výrobou, službami a exportom. Hospodárska politika krajiny sa zameriava na industrializáciu, export a rozvoj infraštruktúry.
1. Textil a odevy
Bangladéš je druhým najväčším vývozcom odevov na svete, hneď po Číne. Textilný a odevný sektor tvorí približne 85 % celkového exportu krajiny a zamestnáva milióny pracovníkov, prevažne žien. Vláda zaviedla priaznivé politiky na podporu tohto sektora vrátane nízkych ciel na suroviny a stimulov pre zahraničné investície.
2. Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo zostáva dôležitou súčasťou bangladéšskeho hospodárstva a zamestnáva takmer 40 % pracovnej sily. Medzi kľúčové poľnohospodárske produkty patrí ryža, juta, čaj a ryby. Vláda podnikla kroky na zlepšenie poľnohospodárskej produktivity prostredníctvom dotácií, nízkych ciel na vstupy a programov rozvoja vidieka.
3. Prevody peňazí a služby
Remitencie od pracovníkov zo zahraničia zohrávajú kľúčovú úlohu v ekonomike Bangladéša a významne prispievajú k devízovým rezervám. Sektor služieb vrátane bankovníctva, telekomunikácií a informačných technológií tiež rýchlo rastie a očakáva sa, že v budúcnosti bude viac prispievať k HDP krajiny.
4. Rozvoj infraštruktúry
Bangladéš výrazne investuje do rozvoja infraštruktúry vrátane nových elektrární, mostov a prístavov s cieľom podporiť priemyselný rast a urbanizáciu. Očakáva sa, že projekty ako most Padma a nové špeciálne ekonomické zóny (SEZ) v nasledujúcich rokoch ďalej podporia hospodársky rast.