Chorvátsko, ktoré je členom Európskej únie (EÚ) od roku 2013, sa pri dovoze tovaru z krajín mimo Európskej únie riadi Spoločným colným sadzobníkom EÚ (SCO). Tento spoločný colný režim zabezpečuje, že všetky členské štáty EÚ vrátane Chorvátska uplatňujú jednotné dovozné clá na výrobky pochádzajúce z krajín mimo EÚ. Ako člen Svetovej obchodnej organizácie (WTO) je colná politika Chorvátska v súlade s pravidlami medzinárodného obchodu. Vďaka otvorenej obchodnej politike Chorvátska v rámci EÚ sú výrobky z členských štátov EÚ vo všeobecnosti oslobodené od ciel, zatiaľ čo výrobky z krajín mimo EÚ podliehajú štandardným clám uvedeným v colných sadzobníkoch EÚ. Chorvátsko tiež využíva preferenčné obchodné dohody s viacerými krajinami mimo EÚ, ktoré znižujú alebo rušia clá na konkrétny tovar.
Colné sadzby podľa kategórie produktov v Chorvátsku
1. Poľnohospodárske produkty
Poľnohospodárstvo je v Chorvátsku dôležitým odvetvím, hoci krajina sa spolieha na dovoz, aby uspokojila domáci dopyt po rôznych poľnohospodárskych produktoch. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) EÚ ovplyvňuje štruktúru colných sadzieb pre poľnohospodárske produkty, pričom na produkty z EÚ sa uplatňujú znížené alebo nulové clá. Dovoz z krajín mimo EÚ podlieha clám v závislosti od typu produktu a platných obchodných dohôd.
1.1 Základné poľnohospodárske produkty
- Obilniny a zrná: Chorvátsko dováža obilniny ako pšenicu, kukuricu a ryžu, aby doplnilo domácu produkciu.
- Pšenica: V rámci EÚ sa zvyčajne zdaňuje nulovými clami. Pre krajiny mimo EÚ sa uplatňuje Spoločný colný sadzobník EÚ s clami v rozmedzí od 10 % do 25 %.
- Ryža: Dovoz ryže z krajín mimo EÚ čelí clám vo výške 5 % až 65 % v závislosti od odrody a úrovne spracovania.
- Ovocie a zelenina: Chorvátsko dováža širokú škálu ovocia a zeleniny, aby uspokojilo dopyt, najmä počas mimosezóny.
- Citrusové plody (pomaranče, citróny): Clá na dovoz z krajín mimo EÚ sa pohybujú od 5 % do 16 % v závislosti od krajiny pôvodu. Preferenčné dohody so stredomorskými krajinami, ako je Maroko, tieto sadzby znižujú.
- Paradajky a listová zelenina: Zvyčajne zdaňované sadzbou dane 8 % až 14 % so sezónnymi úpravami na ochranu domácich poľnohospodárov počas zberu úrody.
- Cukor a sladidlá: Chorvátsko dováža cukor predovšetkým na doplnenie miestnej produkcie. Dovoz cukru podlieha colným kvótam (TQ), ktoré umožňujú dovoz určitého množstva so zníženými clami, zatiaľ čo dovoz nad rámec kvóty čelí vyšším clám.
- Rafinovaný cukor: V rámci kvóty je dovoz zdaňovaný nulovými clami, zatiaľ čo dovoz nad rámec kvóty čelí clám vo výške 50 %.
1.2 Hospodárske zvieratá a mliečne výrobky
- Mäso a hydina: Chorvátsko dováža rôzne druhy mäsa a hydiny, aby uspokojilo miestny dopyt, pričom clá závisia od druhu mäsa a obchodných dohôd.
- Hovädzie a bravčové mäso: V rámci EÚ nepodlieha hovädzie a bravčové mäso nulovým clám. Dovoz z krajín mimo EÚ podlieha clám vo výške 12 % až 15 %, hoci pre krajiny s obchodnými dohodami, ako je Kanada (v rámci CETA), sa môžu uplatňovať preferenčné sadzby.
- Hydina: Dovoz hydiny z krajín mimo EÚ je zdanený sadzbou 12,9 % s nižšími clami pre určité množstvá v rámci colných kvót.
- Mliečne výrobky: Chorvátsko dováža mliečne výrobky, ako sú syry, sušené mlieko a maslo, s clami štruktúrovanými tak, aby chránili miestnych výrobcov mliečnych výrobkov.
- Sušené mlieko a syr: Dovoz z krajín mimo EÚ čelí clám vo výške 15 % až 20 %, hoci dovoz z krajín dohody o voľnom obchode, ako je Nový Zéland, môže mať prospech zo znížených ciel.
1.3 Osobitné dovozné clá
Na ochranu miestneho poľnohospodárstva môže Chorvátsko uplatniť ochranné opatrenia alebo antidumpingové clá na určitý dovoz poľnohospodárskych výrobkov. Napríklad antidumpingové clá boli uvalené na hydinové výrobky z Brazílie s cieľom chrániť chovateľov hydiny z EÚ pred dovozom za neférové ceny.
2. Priemyselný tovar
Chorvátsky priemyselný sektor vrátane výroby, stavebníctva a výroby energie sa vo veľkej miere spolieha na dovoz priemyselného tovaru. Spoločný colný dovozný daň EÚ sa vzťahuje na väčšinu priemyselného tovaru dovážaného z krajín mimo EÚ, pričom zníženie ciel je možné v rámci osobitných obchodných dohôd.
2.1 Stroje a zariadenia
- Priemyselné stroje: Chorvátsko dováža značné množstvo strojov a zariadení pre svoj výrobný a stavebný sektor. Väčšina dovážaných strojov má podľa predpisov EÚ nízke alebo nulové clá.
- Stavebné stroje (rýpadlá, buldozéry): Zvyčajne zdaňované sadzbou dane od 0 % do 2,5 %, s bezcolným prístupom pre členské štáty EÚ a preferenčným zaobchádzaním pre partnerov v dohodách o voľnom obchode, ako je Južná Kórea.
- Výrobné zariadenia: Vo všeobecnosti podliehajú clám vo výške 0 % až 5 %, pričom na dovoz z partnerských krajín v dohodách o voľnom obchode, ako je Japonsko, sa vzťahujú nulové clá v rámci Dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom.
- Elektrické zariadenia: Elektrické stroje a zariadenia sú kľúčové pre rozvoj infraštruktúry Chorvátska.
- Generátory a transformátory: Dovoz z krajín mimo EÚ sa zvyčajne zdaňuje sadzbou 2 % až 5 %, hoci krajiny s dohodou o voľnom obchode často požívajú nulové clá.
2.2 Motorové vozidlá a doprava
Chorvátsko dováža značnú časť svojich motorových vozidiel a automobilových súčiastok, najmä z Nemecka, Japonska a Južnej Kórey. Colná štruktúra pre vozidlá odráža ochranu miestnych výrobcov automobilov zo strany EÚ a zároveň uľahčuje obchod s kľúčovými partnermi.
- Osobné vozidlá: Dovozné clá na automobily sa líšia v závislosti od typu vozidla a krajiny jeho pôvodu.
- Vozidlá vyrobené v EÚ: Bez cla.
- Vozidlá vyrobené mimo EÚ: Zvyčajne zdaňované sadzbou 10 %, hoci dovoz z Južnej Kórey (v rámci dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou) a Japonska (v rámci dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom) využíva znížené alebo nulové clá.
- Úžitkové vozidlá: Dovoz nákladných vozidiel, autobusov a iných úžitkových vozidiel je zdanený sadzbou 10 % s preferenčnými clami pre krajiny s obchodnými dohodami.
- Súčiastky a príslušenstvo vozidiel: Súčiastky vozidiel vrátane motorov, pneumatík a batérií sú vo všeobecnosti zdaňované sadzbou 4 % až 10 %, hoci súčiastky z partnerských krajín s dohodami o voľnom obchode, ako je Turecko, sa môžu dovážať bez cla.
2.3 Špeciálne dovozné clá pre určité krajiny
EÚ ukladá antidumpingové clá na špecifické kategórie priemyselného tovaru vrátane ocele a automobilových komponentov z krajín ako Čína a India, aby chránila domáci priemysel pred nekalou konkurenciou.
3. Textil a odevy
Chorvátsko dováža veľké objemy textilu a odevov, najmä z ázijských krajín, ako sú Čína, Bangladéš a Vietnam. Colná štruktúra na textilné výrobky odráža úsilie EÚ chrániť domácich výrobcov textilu a zároveň zabezpečiť, aby spotrebitelia mali prístup k cenovo dostupnému oblečeniu.
3.1 Suroviny
- Textilné vlákna a priadza: Chorvátsko dováža suroviny ako bavlna, vlna a syntetické vlákna na podporu miestnej textilnej výroby.
- Bavlna a vlna: Zvyčajne sa zdaňujú sadzbou 4 % až 8 % na dovoz z krajín mimo EÚ, pričom na dovoz z partnerských krajín s dohodami o voľnom obchode sa vzťahujú nulové clá.
- Syntetické vlákna: Clá sa pohybujú od 6 % do 12 % v závislosti od druhu a pôvodu materiálu.
3.2 Hotové odevy a oblečenie
- Odevy a oblečenie: Dovážané odevy čelia miernym clám s preferenčným zaobchádzaním pre výrobky z krajín s obchodnými dohodami.
- Bežné oblečenie a uniformy: Vo všeobecnosti zdaňované sadzbou 12 % až 18 %, hoci dovoz z Vietnamu a Bangladéša využíva znížené clá v rámci všeobecného systému preferencií (VSP) EÚ.
- Luxusné a značkové oblečenie: Na odevy vyššej triedy sa vzťahujú clá vo výške 18 % až 20 %, hoci dovoz z krajín ako Južná Kórea a Japonsko môže v rámci dohôd o voľnom obchode využívať nulové clá.
- Obuv: Dovážaná obuv je zdanená sadzbou dane od 8 % do 17 % v závislosti od materiálu a krajiny pôvodu.
- Kožená obuv: Zvyčajne zdanená sadzbou 17 %, hoci dohody o voľnom obchode tieto clá znižujú na dovoz z krajín ako Južná Kórea a Vietnam.
3.3 Osobitné dovozné clá
EÚ ukladá antidumpingové clá na určité kategórie textilu a obuvi z krajín ako Čína a Vietnam, aby ochránila miestnych výrobcov pred nekalou konkurenciou. Tieto clá môžu výrazne zvýšiť náklady na dovoz.
4. Spotrebný tovar
Chorvátsko dováža širokú škálu spotrebného tovaru vrátane elektroniky, domácich spotrebičov a nábytku, aby uspokojilo domáci dopyt. Colné sadzby na tento tovar sú vo všeobecnosti mierne, s nižšími alebo nulovými clami na produkty z krajín s dohodou o voľnom obchode.
4.1 Elektronika a domáce spotrebiče
- Domáce spotrebiče: Chorvátsko dováža väčšinu svojich veľkých domácich spotrebičov, ako sú chladničky, práčky a klimatizácie, z krajín ako Nemecko, Čína a Južná Kórea.
- Chladničky a mrazničky: Zvyčajne zdaňované sadzbou 2,5 % až 5 %, hoci dovoz z EÚ a krajín s dohodou o voľnom obchode je oslobodený od cla.
- Práčky a klimatizácie: Podliehajú clám vo výške 5 % so zníženými sadzbami na dovoz z Južnej Kórey v rámci dohody o voľnom obchode.
- Spotrebná elektronika: Elektronika ako televízory, smartfóny a notebooky je v Chorvátsku nevyhnutným dovozom a clá sú vo všeobecnosti nízke.
- Televízory: Zvyčajne zdaňované sadzbou 5 %, hoci dovoz z Japonska a Južnej Kórey má v rámci dohôd o voľnom obchode nulové clá.
- Smartfóny a notebooky: Vo všeobecnosti zdaňované sadzbou od 0 % do 2,5 %, najmä pri dovoze z EÚ a krajín s dohodou o voľnom obchode.
4.2 Nábytok a zariadenie
- Nábytok: Dovážaný nábytok vrátane bytového a kancelárskeho nábytku podlieha clám v rozmedzí od 4 % do 10 % v závislosti od materiálu a krajiny pôvodu.
- Drevený nábytok: Zvyčajne zdaňovaný sadzbou dane 5 % až 10 % s preferenčnými sadzbami pre dovoz z Turecka a Vietnamu v rámci osobitných obchodných dohôd.
- Plastový a kovový nábytok: Podlieha clám vo výške 4 % až 8 % v závislosti od pôvodu.
- Bytové zariadenie: Položky ako koberce, záclony a výrobky pre bytové dekorácie sú vo všeobecnosti zdaňované sadzbou 5 % až 10 %, pričom na dovoz z krajín ako India a Pakistan sa v rámci GSP vzťahujú preferenčné clá.
4.3 Osobitné dovozné clá
Chorvátsko v súlade s usmerneniami EÚ uplatňuje antidumpingové clá na určité kategórie nábytku a zariadenia z krajín ako Čína a Vietnam s cieľom chrániť domácich výrobcov.
5. Energia a ropné produkty
Chorvátsko dováža značné množstvo energetických produktov, najmä ropy a zemného plynu, aby uspokojilo svoje energetické potreby. Clá na dovoz energie sú vo všeobecnosti nízke, aby sa zabezpečila energetická bezpečnosť a zároveň podporil prechod na obnoviteľné zdroje energie.
5.1 Ropné produkty
- Ropa a benzín: Chorvátsko dováža ropné produkty z rôznych krajín vrátane Ruska a krajín Blízkeho východu.
- Surová ropa: Zvyčajne podlieha nulovým clám v súlade s politikami EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti.
- Benzín a nafta: Vo všeobecnosti zdaňované sadzbou 2,5 % až 4 % s nižšími clami na dovoz z Nórska a Ruska v rámci obchodných dohôd.
- Nafta a iné rafinované ropné produkty: Rafinované produkty sú zdaňované sadzbou 3 % až 5 %, hoci v rámci energetických dohôd EÚ so susednými krajinami sa na ne vzťahujú nižšie clá.
5.2 Zariadenia na obnoviteľnú energiu
- Solárne panely a veterné turbíny: Na podporu využívania obnoviteľnej energie uplatňuje Chorvátsko nulové clá na zariadenia vyrábajúce obnoviteľnú energiu, ako sú solárne panely a veterné turbíny, v súlade s politikami EÚ v oblasti zelenej energie.
6. Liečivá a zdravotnícke vybavenie
Chorvátsko uprednostňuje prístup k cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti, a preto sú clá na základné lieky a zdravotnícke vybavenie udržiavané na nízkej alebo nulovej úrovni, aby sa zabezpečila ich dostupnosť pre obyvateľstvo.
6.1 Liečivá
- Lieky: Základné lieky vrátane liekov na záchranu života vo všeobecnosti podliehajú nulovým clám v rámci všeobecného colného režimu EÚ. Nepodstatné farmaceutické výrobky môžu čeliť clám vo výške 2 % až 5 %, hoci na dovoz z krajín s dohodami o voľnom obchode sa vzťahujú znížené alebo nulové clá.
6.2 Zdravotnícke pomôcky
- Zdravotnícke vybavenie: Zdravotnícke pomôcky, ako sú diagnostické nástroje, chirurgické nástroje a nemocničné lôžka, vo všeobecnosti podliehajú nulovým alebo nízkym clám (2 % až 5 %) v závislosti od potreby produktu a krajiny pôvodu.
7. Osobitné dovozné clá a oslobodenia
7.1 Osobitné clá pre nepreferenčné krajiny
Chorvátsko sa riadi antidumpingovými a vyrovnávacími clami, ktoré EÚ uplatňuje na určitý dovoz z krajín mimo preferenčných obchodných dohôd. Tieto clá sa ukladajú s cieľom zabrániť predaju výrobkov pod trhovou hodnotou alebo s nespravodlivými dotáciami. Napríklad oceľové výrobky a textil z Číny a Indie sú často predmetom takýchto opatrení.
7.2 Bilaterálne a multilaterálne dohody
- Dohody o voľnom obchode (FTA) EÚ: Ako súčasť EÚ má Chorvátsko bezcolný prístup na väčšinu tovaru obchodovaného v rámci EÚ. Okrem toho má Chorvátsko v rámci dohôd o voľnom obchode EÚ znížené alebo nulové clá na tovar obchodovaný s krajinami ako Japonsko, Južná Kórea, Kanada a Vietnam.
- Všeobecný systém preferencií (VSP): V rámci VSP má Chorvátsko výhodu znížených ciel na určitý dovoz z rozvojových krajín, ako sú India, Pakistan a Bangladéš.
Fakty o krajine
- Oficiálny názov: Chorvátska republika
- Hlavné mesto: Záhreb
- Najväčšie mestá:
- Záhreb (hlavné a najväčšie mesto)
- Rozdeliť
- Rijeka
- Príjem na obyvateľa: približne 16 000 USD (odhad z roku 2023)
- Počet obyvateľov: približne 4 milióny (odhad z roku 2023)
- Úradný jazyk: chorvátčina
- Mena: Euro (EUR) (Prijaté ako oficiálna mena v roku 2023, predtým chorvátska kuna)
- Poloha: Chorvátsko sa nachádza v juhovýchodnej Európe a hraničí so Slovinskom, Maďarskom, Srbskom, Bosnou a Hercegovinou, Čiernou Horou a na západe ho obmýva Jadranské more.
Geografia Chorvátska
Chorvátsko je geograficky rozmanitá krajina, ktorá sa rozprestiera od pobrežných oblastí pozdĺž Jadranského mora, cez nížiny na severe až po horské oblasti v centrálnej časti krajiny. Chorvátsko sa rozprestiera na ploche 56 594 štvorcových kilometrov s viac ako 1 000 ostrovmi pozdĺž svojho pobrežia.
- Pobrežie: Chorvátske pobrežie Jadranského mora je jedným z najkrajších a najčlenitejších pobreží v Európe, vďaka čomu je cestovný ruch významným prispievateľom k hospodárstvu.
- Hory: Dinárske hory sa tiahnu pozdĺž strednej časti krajiny, pričom najvyšším vrcholom je Dinara.
- Rieky: Medzi hlavné rieky patria Sáva, Dráva a Dunaj, ktoré sú dôležité pre poľnohospodárstvo, dopravu a energetiku.
Ekonomika Chorvátska
Chorvátska ekonomika je rozmanitá a významným príspevkom sú sektory ako cestovný ruch, výroba, poľnohospodárstvo a energetika. Ako člen Európskej únie Chorvátsko ťaží zo silných obchodných väzieb v rámci EÚ, ako aj z prístupu na jednotný trh. Od prijatia eura v roku 2023 zaznamenalo Chorvátsko väčšiu stabilitu vo svojich hospodárskych transakciách.
1. Cestovný ruch
Cestovný ruch je jedným z najdôležitejších odvetví chorvátskeho hospodárstva a predstavuje veľký podiel na HDP a zamestnanosti. Jadranské pobrežie krajiny a historické mestá, ako napríklad Dubrovník a Split, priťahujú každoročne milióny turistov, najmä počas letných mesiacov.
2. Výroba
Výrobný sektor je pre chorvátske hospodárstvo životne dôležitý a medzi jeho odvetvia patrí lodiarstvo, výroba automobilových súčiastok, chemický a textilný priemysel. Chorvátski výrobcovia profitujú z prístupu na jednotný trh EÚ, čo zvyšuje exportné príležitosti.
3. Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo je dôležitým odvetvím, najmä vo vidieckych oblastiach, s hlavnými plodinami vrátane pšenice, kukurice, cukrovej repy a vína. Poľnohospodársky sektor krajiny je podporovaný dotáciami a investíciami EÚ v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).
4. Energia
Energetický sektor je oblasťou rastu, pričom Chorvátsko sa zameriava na obnoviteľné zdroje energie, ako je veterná a solárna energia. Krajina tiež dováža zemný plyn a ropu na uspokojenie domáceho dopytu a postupne prechádza na čistejšie zdroje energie.