Dovozné clá do Čile

Čile, dlhá a úzka krajina v Južnej Amerike, sa etablovala ako jedna z najotvorenejších ekonomík na svete s robustným colným režimom určeným na uľahčenie obchodu a ochranu miestnych priemyselných odvetví. Ako člen Svetovej obchodnej organizácie (WTO)Tichomorskej aliancie a rôznych dohôd o voľnom obchode (FTA) vrátane dohôd so Spojenými štátmiČínouEurópskou úniou a ďalšími krajinami, Čile využíva preferenčné colné zaobchádzanie s kľúčovými obchodnými partnermi. Všeobecné colné sadzby pre väčšinu dovozu do Čile sú 6 %, hoci mnohé produkty majú vďaka rozsiahlej sieti dohôd o voľnom obchode nižšie alebo nulové clá. Na konkrétne produkty z určitých krajín sa uplatňujú špeciálne dovozné clá v rámci zákonov o obchodných nápravných opatreniach, ako sú antidumpingové a vyrovnávacie clá.

Dovozné clá do Čile


Colné sadzby podľa kategórie produktov v Čile

1. Poľnohospodárske produkty

Poľnohospodárstvo zohráva významnú úlohu v čilskej ekonomike, a to ako v domácej produkcii, tak aj v exporte. Krajina však dováža aj rôzne poľnohospodárske produkty vrátane obilia, ovocia, zeleniny a mäsa, aby uspokojila miestny dopyt. Colná štruktúra pre poľnohospodárske produkty je vo všeobecnosti nízka vďaka početným obchodným dohodám Čile, hoci niektoré položky podliehajú špeciálnym clám, keď je to potrebné na ochranu domácich výrobcov.

1.1 Základné poľnohospodárske produkty

  • Obilniny a zrná: Čile dováža obilniny ako pšenicu, ryžu a kukuricu, pretože miestna produkcia často nestačí na uspokojenie domáceho dopytu.
    • Pšenica: Zvyčajne sa zdaňuje sadzbou 6 %, hoci dovoz z krajín s dohodami o voľnom obchode (napr. Spojené štátyEurópska úniaČína ) sa vo všeobecnosti vzťahuje na 0 % clá.
    • Ryža a kukurica: Vo všeobecnosti zdaňované sadzbou od 0 % do 6 % so zníženými alebo nulovými clami v rámci čilských dohôd o voľnom obchode.
  • Ovocie a zelenina: Čile dováža rôzne druhy ovocia a zeleniny, najmä počas mimosezóny, aby zabezpečilo stabilné dodávky pre domáci trh.
    • Citrusové plody (pomaranče, citróny): Zvyčajne zdanené sadzbou 6 %, hoci dovoz z krajín s dohodou o voľnom obchode, ako sú PeruArgentína a Mexiko, je často bezcolný.
    • Listová zelenina a koreňová zelenina: Podlieha clám v rozmedzí od 0 % do 6 % v závislosti od pôvodu.
  • Cukor a sladidlá: Čile dováža cukor predovšetkým na doplnenie domácej produkcie.
    • Rafinovaný cukor: Zvyčajne zdaňovaný sadzbou 6 %, hoci na dovoz z Peru a Mexika v rámci dohôd o voľnom obchode sa vzťahujú znížené alebo nulové clá.

1.2 Hospodárske zvieratá a mliečne výrobky

  • Mäso a hydina: Čile dováža značné množstvo mäsa a hydiny na uspokojenie domáceho dopytu, najmä zo susedných krajín a obchodných partnerov.
    • Hovädzie a jahňacie mäso: Vo všeobecnosti zdaňované sadzbou dane od 0 % do 6 % s bezcolným prístupom pre dovoz z ArgentínyUruguaja a Brazílie v rámci regionálnych obchodných dohôd.
    • Hydina (kuracie mäso, morčacie mäso): Podlieha clám vo výške 6 %, ale dovoz z Brazílie a Peru má preferenčné alebo nulové clá.
  • Mliečne výrobky: Čile dováža rôzne mliečne výrobky, ako napríklad syr, maslo a sušené mlieko, z regionálnych aj globálnych trhov.
    • Mlieko a sušené mlieko: Zvyčajne zdaňované sadzbou 6 %, pričom v rámci obchodných dohôd s Európskou úniouSpojenými štátmi a ďalšími krajinami sa uplatňujú nižšie alebo nulové clá.
    • Syr a maslo: Podliehajú clám vo výške 6 %, hoci dovoz z krajín s dohodou o voľnom obchode sa často nevzťahuje na žiadne clá.

1.3 Osobitné dovozné clá

Čile uplatňuje ochranné opatrenia a antidumpingové clá na určité poľnohospodárske produkty, ak je to potrebné na ochranu miestnych výrobcov pred nekalou hospodárskou súťažou. Napríklad antidumpingové clá boli v rôznych obdobiach uplatňované na dovážanú hydinu z Brazílie a Argentíny s cieľom chrániť čilských chovateľov hydiny pred lacným dovozom.

2. Priemyselný tovar

Čilský priemyselný sektor je diverzifikovaný so zameraním na ťažbu, výrobu a stavebníctvo. Krajina dováža širokú škálu priemyselného tovaru vrátane strojov, zariadení a stavebných materiálov na podporu svojej infraštruktúry a priemyselného rozvoja. Clá na priemyselný tovar sú vo všeobecnosti nízke, najmä v krajinách, s ktorými Čile podpísalo dohody o voľnom obchode.

2.1 Stroje a zariadenia

  • Priemyselné stroje: Čile dováža značné množstvo priemyselných strojov na podporu svojho ťažobného a výrobného priemyslu. Tento dovoz využíva nízke clá vďaka obchodným dohodám.
    • Stavebné stroje (rýpadlá, buldozéry): Zvyčajne zdanené sadzbou 6 %, ale znížené na 0 % pre dovoz zo Spojených štátovČínyEurópskej únie a iných partnerských krajín v dohodách o voľnom obchode.
    • Výrobné zariadenia: Clá sa pohybujú od 0 % do 6 % v závislosti od krajiny pôvodu, pričom väčšina partnerských krajín v dohodách o voľnom obchode má bezcolný prístup.
  • Elektrické zariadenia: Elektrické stroje a zariadenia, ako sú transformátory a generátory, sú nevyhnutné pre rastúcu infraštruktúru Čile.
    • Generátory a transformátory: Zvyčajne zdaňované sadzbou od 0 % do 6 % s preferenčnými sadzbami podľa čilských dohôd o voľnom obchode.

2.2 Motorové vozidlá a doprava

Čile dováža väčšinu svojich motorových vozidiel a automobilových súčiastok, najmä z Japonska, Spojených štátov a Európskej únie. Colná štruktúra pre motorové vozidlá je navrhnutá tak, aby chránila miestny montážny priemysel a zároveň uľahčovala obchod s kľúčovými partnermi.

  • Osobné vozidlá: Dovozné clá na vozidlá sa líšia v závislosti od typu vozidla a krajiny jeho pôvodu.
    • Vozidlá vyrobené v USA: Bez cla v rámci dohody o voľnom obchode medzi Čile a USA.
    • Vozidlá vyrobené v Japonsku: Clá sa v rámci CPTPP pohybujú od 0 % do 6 %.
    • Vozidlá vyrobené v Európe: V rámci CETA sú vo všeobecnosti zdaňované sadzbou od 0 % do 6 %.
  • Úžitkové vozidlá: Dovoz nákladných vozidiel, autobusov a iných úžitkových vozidiel je nevyhnutný pre čilský logistický a dopravný sektor.
    • Nákladné vozidlá z USA a Japonska: Zvyčajne bez cla v rámci príslušných dohôd o voľnom obchode.
    • Úžitkové vozidlá z iných krajín: Podliehajú clám v rozmedzí od 0 % do 6 %.
  • Súčiastky a príslušenstvo vozidiel: Dovoz súčiastok vozidiel vrátane pneumatík, motorov a batérií je zdanený sadzbou dane od 0 % do 6 %, pričom súčiastky z krajín s dohodou o voľnom obchode sú oslobodené od cla.

2.3 Špeciálne dovozné clá pre určité krajiny

Čile zaviedlo antidumpingové clá na špecifické kategórie ocele a automobilových komponentov z krajín ako Čína a Južná Kórea, aby ochránilo miestnych výrobcov pred nekalou konkurenciou. Tieto clá sa uplatňujú popri všeobecných colných sadzbách.

3. Textil a odevy

Čile dováža značné objemy textilu a odevov, najmä z Ázie, aby uspokojilo domáci dopyt. Colná štruktúra na textilné výrobky je navrhnutá tak, aby chránila miestny textilný priemysel a zároveň zabezpečila spotrebiteľom prístup k cenovo dostupnému oblečeniu.

3.1 Suroviny

  • Textilné vlákna a priadza: Čile dováža suroviny ako bavlna, vlna a syntetické vlákna na podporu svojej miestnej textilnej výroby.
    • Bavlna a vlna: Zvyčajne zdanené sadzbou 6 % s preferenčnými sadzbami pre dovoz z PeruČíny a ďalších krajín dohody o voľnom obchode.
    • Syntetické vlákna: Clá sa pohybujú od 0 % do 6 % v závislosti od krajiny pôvodu a obchodných dohôd.

3.2 Hotové odevy a oblečenie

  • Oblečenie a odevy: Dovážané odevy čelia miernym clám s preferenčnými sadzbami pre krajiny, ktoré majú s Čile obchodné dohody.
    • Bežné oblečenie a uniformy: Vo všeobecnosti zdaňované sadzbou 6 %, hoci dovoz z ČínyVietnamu a Peru má v rámci dohôd o voľnom obchode bezcolný prístup.
    • Luxusné a značkové oblečenie: Clá zostávajú na úrovni 6 % s určitými výnimkami v rámci osobitných obchodných dohôd.
  • Obuv: Dovážaná obuv podlieha clám v rozmedzí od 6 %, hoci výrobky z krajín ako Čína a Vietnam môžu v rámci CPTPP využívať nižšie clá.

3.3 Osobitné dovozné clá

Čile zaviedlo antidumpingové clá na určité kategórie textilu a obuvi z krajín ako Čína s cieľom chrániť svoj miestny textilný a odevný priemysel.

4. Spotrebný tovar

Čile dováža širokú škálu spotrebného tovaru vrátane elektroniky, domácich spotrebičov a nábytku. Colné sadzby na tieto produkty sa líšia v závislosti od typu produktu a krajiny pôvodu, pričom mnohé tovary majú vďaka obchodným dohodám znížené clá.

4.1 Elektronika a domáce spotrebiče

  • Domáce spotrebiče: Čile dováža väčšinu svojich veľkých domácich spotrebičov, ako sú chladničky, práčky a klimatizácie, z krajín ako Čína a Spojené štáty.
    • Chladničky a mrazničky: Zdanené zvyčajne sadzbou 6 %, ale pri dovoze z krajín s dohodou o voľnom obchode sa sadzba znižuje na 0 %.
    • Práčky a klimatizácie: Podliehajú clám od 0 % do 6 % v závislosti od obchodnej dohody.
  • Spotrebná elektronika: Elektronika ako televízory, smartfóny a notebooky je v Čile nevyhnutným dovozom a clá sú vo všeobecnosti nízke vďaka obchodným dohodám.
    • Televízory: Zvyčajne zdaňované sadzbou 6 %, hoci dovoz z ČínyJužnej Kórey a Spojených štátov často využíva bezcolný prístup.
    • Smartfóny a notebooky: V rámci dohôd o voľnom obchode s Čile sa na ne vo všeobecnosti vzťahujú 0 % clá.

4.2 Nábytok a zariadenie

  • Nábytok: Dovážaný nábytok vrátane bytového a kancelárskeho nábytku podlieha clám v rozmedzí od 0 % do 6 % v závislosti od materiálu a krajiny pôvodu.
    • Drevený nábytok: Zvyčajne zdanený sadzbou 6 %, ale bezcolný prístup je k dispozícii pre dovoz z BrazílieArgentíny a ďalších partnerských krajín v dohodách o voľnom obchode.
    • Plastový a kovový nábytok: Podlieha clám od 0 % do 6 % v závislosti od obchodnej dohody.
  • Bytové zariadenie: Položky ako koberce, záclony a výrobky pre bytové dekorácie sú vo všeobecnosti zdaňované sadzbou 6 %, hoci dovoz z krajín s dohodou o voľnom obchode môže mať nižšie clá alebo bezcolný prístup.

4.3 Osobitné dovozné clá

Čile zaviedlo ochranné opatrenia na určité kategórie dovozu nábytku z krajín ako Čína s cieľom ochrániť miestnych výrobcov pred nekalou konkurenciou.

5. Energia a ropné produkty

Čile je vo svojej energetickej náročnosti vysoko závislé od dovozu, najmä ropných produktov a energetických zariadení. Clá na tento dovoz sú vo všeobecnosti nízke, aby podporili rozvoj energetického sektora a infraštruktúry krajiny.

5.1 Ropné produkty

  • Ropa a benzín: Čile dováža ropné produkty, najmä zo Spojených štátov, Blízkeho východu a juhoamerických susedov.
    • Surová ropa: Zvyčajne podlieha 0 % clám.
    • Benzín a nafta: Vo všeobecnosti zdaňované sadzbou od 0 % do 6 % v závislosti od zdroja.
  • Nafta a iné rafinované ropné produkty: Rafinované produkty sú zvyčajne zdaňované sadzbou 6 %, hoci sa na ne vzťahujú preferenčné clá v rámci obchodných dohôd s krajinami ako BrazíliaArgentína a Spojené štáty.

5.2 Zariadenia na obnoviteľnú energiu

  • Solárne panely a veterné turbíny: Na podporu využívania obnoviteľnej energie uplatňuje Čile nulové clá na zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú solárne panely a veterné turbíny, s cieľom podporiť investície do zelenej energie.

6. Liečivá a zdravotnícke vybavenie

Čile uprednostňuje prístup k cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti, a preto sú clá na základné lieky a zdravotnícke vybavenie udržiavané na nízkej alebo nulovej úrovni, aby sa zabezpečila ich dostupnosť pre obyvateľstvo.

6.1 Liečivá

  • Lieky: Základné lieky vrátane liekov na záchranu života zvyčajne podliehajú nulovým clám v rámci všeobecného colného režimu Čile. Nepodstatné farmaceutické výrobky môžu podliehať clám vo výške 6 %, hoci na dovoz z krajín s dohodami o voľnom obchode sa vzťahujú znížené alebo nulové clá.

6.2 Zdravotnícke pomôcky

  • Zdravotnícke vybavenie: Zdravotnícke pomôcky, ako sú diagnostické nástroje, chirurgické nástroje a nemocničné lôžka, vo všeobecnosti podliehajú nulovým clám na podporu sektora zdravotnej starostlivosti.

7. Osobitné dovozné clá a oslobodenia

7.1 Osobitné clá pre krajiny, ktoré nie sú členmi dohody o voľnom obchode

Čile ukladá antidumpingové clá a vyrovnávacie clá na určitý dovoz z krajín, ktoré nie sú členmi dohody o voľnom obchode, ak sa zistí, že výrobky sú nespravodlivo subvencované alebo sa predávajú za nižšie ceny, ako je trhová hodnota. Napríklad oceľové výrobky a textil z Číny čelia dodatočným clám na ochranu miestnych priemyselných odvetví.

7.2 Bilaterálne a multilaterálne dohody

  • Dohoda o voľnom obchode (FTA) medzi Čile a Spojenými štátmi: Poskytuje bezcolný prístup pre väčšinu tovaru, s ktorým sa obchoduje medzi Čile a Spojenými štátmi.
  • Komplexná a progresívna dohoda o transpacifickom partnerstve (CPTPP): Ponúka znížené alebo nulové clá na tovar obchodovaný medzi Čile a krajinami ako JaponskoAustrália a Vietnam.
  • Dohoda o pridružení medzi Čile a Európskou úniou: Poskytuje bezcolný prístup pre väčšinu tovaru, s ktorým sa obchoduje medzi Čile a Európskou úniou.

Fakty o krajine

  • Oficiálny názov: Čilská republika
  • Hlavné mesto: Santiago
  • Najväčšie mestá:
    • Santiago (hlavné a najväčšie mesto)
    • Valparaíso
    • Concepción
  • Príjem na obyvateľa: približne 15 000 USD (odhad z roku 2023)
  • Počet obyvateľov: približne 19,5 milióna (odhad z roku 2023)
  • Úradný jazyk: španielčina
  • Mena: Čilské peso (CLP)
  • Poloha: Čile sa nachádza v Južnej Amerike, hraničí s Argentínou na východe, Peru na severe a Tichým oceánom na západe.

Geografia Čile

Čile je dlhá, úzka krajina, ktorá sa tiahne pozdĺž juhozápadného pobrežia Južnej Ameriky. Rozkladá sa na ploche 756 102 štvorcových kilometrov s veľmi rozmanitou geografiou, ktorá zahŕňa púšte, lesy, hory a pobrežné nížiny.

  • Hory: Pozdĺž východnej hranice Čile sa tiahnu Andy, pričom najvyšším vrchom je Ojos del Salado.
  • PúštePúšť Atacama na severe je jedným z najsuchších miest na Zemi.
  • Podnebie: Podnebie Čile sa mení od púštneho na severe cez stredomorské podnebie v centrálnych oblastiach až po mierny dažďový prales na juhu.

Ekonomika Čile

Čile je jednou z najstabilnejších a najprosperujúcejších ekonomík v Latinskej Amerike s kľúčovými odvetviami v baníctvepoľnohospodárstverybolove a výrobe. Otvorená obchodná politika krajiny a strategická poloha z nej robia dôležitého hráča na svetových trhoch.

1. Ťažba

Ťažba je chrbticou čilského hospodárstva a krajina je najväčším svetovým producentom medi. Medzi ďalšie dôležité minerály patrí lítiummolybdén a zlato. Ťažobný sektor predstavuje významnú časť čilského exportu a vládnych príjmov.

2. Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo je kľúčovým odvetvím čilského hospodárstva, najmä v produkcii a vývoze ovociazeleninyvína a morských plodov. Rozmanitá klíma Čile mu umožňuje produkovať širokú škálu poľnohospodárskych produktov, vďaka čomu je jedným z najväčších svetových vývozcov vína a čerstvého ovocia.

3. Výroba a priemysel

Čilský výrobný sektor zahŕňa výrobu potravíntextilu a chemikálií. Krajina má tiež rozvinutý silný lesnícky a papierenský priemysel s významným vývozom dreva a papierenských výrobkov.

4. Služby a cestovný ruch

Sektor služieb vrátane bankovníctvatelekomunikácií a cestovného ruchu je dôležitým prispievateľom k HDP Čile. Prírodné krásy krajiny vrátane Patagóniepúšte Atacama a jej rozsiahleho pobrežia z nej robia obľúbenú destináciu pre medzinárodných turistov.